January 2014

Eat no more, but I don´t wanna fall into anorexic

29. january 2014 at 22:49 | Dreamer |  Diary
Myslím, že som schudla .
Stále cvičím . Ale nemôžem .
Opäť nemôžem jesť, nemôžem spať, nemôžem fungovať .
Cez deň zjem maximálne raňajky a potom niekoľko kúskov ovocia .
Nejde to . Padám .
Neviem, koľko vážim . Nechcem to vedieť . Nepotrebujem to vedieť.
Chcem sa len zbaviť anorexie nadobro .
Lenže takto to nepôjde .
Musím začať jesť .

...shit

28. january 2014 at 21:38 | Dreamer |  Diary
Bojím sa .
Bojím sa toho, čo vyrastie z mojich súrodencov . Čo ak sa na sestru nejako nalepia predchádzajúce udalosti, ktoré som robila ? Čo ak moja sestra dostane o pár rokov neskôr anorexiu, a to len to preto, lebo to predtým vídala u mňa ?
Čo, ak kvôli mne dostane niekto z rodiny mentálnu poruchu ?
Je to príliš veľká tiaž .
Príliš veľa emócií .
Príliš mnoho bolesti .
Bojím sa .
Bojím sa sakra moc .
Už nechcem byť zodpovedná .

Since that I startet fuck off what other think

27. january 2014 at 21:49 | Dreamer |  Diary
- Ako je to oblečená?
- Štetka
- "Dobrá" taška -_-
- Zase má kruhy pod očami.
- Je iná.
Vylíž mi polevu :3
Áno. Kedysi mi záležalo, ako ma ostatní videli . Snažila som sa prisôsobiť, zapadnúť medzi kyslé tváre . Čím viac som sa snažila, tým viac som trčala z davu .
Teraz im seriem .
Radšej budem mať ako originál troch skutočných priateľov, než byť medzi kopu lacných príveskov, jačiacich, pištiacich, nekusných blondínkach a poserútskych chlapčekoch s mastnou ofinou, ktorí si o sebe stoj-čostoj myslia, že sú svetoví .
Nejak sa mi to vymyká .
Čím viac som svoja, tým viac ľudí ma vyhľadáva
Shit .
Nechcem chodiť vonku . Nechcem sa stretávať s kreténmi .
Chcem svoju hudbu, svoj pollitrách vody a svoj denník. Svoj notebook, svoju posteľ a svoj pokoj. Žiadne posrané deti . Žiadne posrane falošné šťastie, ktoré musím svetu ukazovať . Ľudia ma zvyknú obviňovať, že sa na smutnú hrám, aby som budila pozornosť . Fuck logic. Tak radšej hrám tú, ktorá trčí z davu, ale stále zapadá do partie . Hoci tých ľudí nenávidím . Im je to jedno . Chcú len svoju ilúziu, ako sú obklopení "BFF". HAAHAHAAA. Nene.
Fuck what they think.

Love pictures of suicide, but never do it

26. january 2014 at 22:15 | Dreamer |  Diary
- ty si smutná??
- nie .
- je ti niečo??
- asi .
- stalo sa niečo??
- nie .
...
Cítim sa ako schizofrenik dopiče .
Ľudia si neuvedomujú, akí šťastní môžu byť . Predháňame sa v tom, komu je horšie, a nedokážeme si vychutnať momenty, ktoré nám život poskytuje, aby nám horšie nebolo . Je nám jedno, ako sa máme, ako sme na tom dobre, ako by sme mohli byť spokojní, aj tak si stále nájdeme dôvod, prečo šťastní nie sme a nebudeme. Môžeme tvrdiť hocičo, stane sa z toho nič a ľudia okolo nás nechápu, prečo sme zlí a smutní práve my .

Ani my to nechápeme .

Radšej si budeme rezať do kože a utápať sa v alkohole, než aby sme si priznali, že k lepšiemu nič nerobíme .
A spravíme to stále, keď sa naskytne možnosť na krajšie chvíle .

You're gonna die, how does it feel, Stubb ubb bub bub?

25. january 2014 at 23:32 | Dreamer |  Diary
Celá existencia prežívala na kamenných tvárach na fotkách a moje cukajúce sa kútiky, ktorých príčinou sú spomienky na tie najkrajšie a najpokojnejšie chvíle môjho života. Teraz evidentne nastáva otázka: "Je môj život k smiechu?"

Nie, vtipný nie je. Je na smiech, je do plaču.

Na ničom mi nezáleží a tak môžem spraviť hocičo. Jediné, čo ma drží pri zemi, jediné, čo nás obmedzuje, je krehká budúcnosť. Alebo aspoň tá jej nekonečná, sľubná vidina, za ktorou sa tak horlivo ženieme.

Hľadám zmysel života a hľadám seba, hľadám, nenachádzam. Jediné, čo nachádzam v myslí, sú nostalgické spomienky na minulú zimu, keď bolo pol siedmej popoludní a vonku už vládla tma. Decký domov so svetlými chodbami bez bordelu a skla, on s hrnčekom kávy vedľa mňa.

Čumím na ľudí, keď sa vlečiem rannými ulicami. Ťahám sa uličkami, čo vedú z centra. Motám sa, sledujem mŕtve výrazy všetkých ľudí, ich utrápené, znechutené a kyslé tváre.
Mala som tendencie sa odtrhnúť od príliš tiahlých, nudných kapitol a začať niečo nového. Táto kapitola je až príliš uťahaná, dlhá a žiadnej novej zápletky sa asi nedočkám. Mam chuť si zbaliť a odkráčať inde.

Chcem svoj ​​ byt s viac ako jednou izbou a svojho pitbulla. Svoju gitaru a svoju kávu a čaj a cigaretu. Chcem svoje vlastné priezvisko, čo si napíšem do občianky, chcem nejaké zázemie, kde si budem baliť a vybaľovať medzi cestami po meste, medzi púťami, medzi túrami po baroch, medzi návštevami cudzích náručí. Nepotrebujem byť ani nadrogovaná na to, aby som nepotrebovala dôvody.

Posledný polrok je o tom istom, rovnako ako bol ten polrok pred nim a ten pred ním tiež. Môj život v posledných mesiacoch už nie je ani len pararelnosť, ale konštantné sračky, ktoré sa pohybujú medzi nulou a plus jednou desatinou. A v týchto odpadoch už ísť nechcem, chcem späť svoju vieru. Občas sa pristihnem, ako čakám, až sa niečo stane, napríklad, že sa bude opakovať to, čo sa tou dobou dialo vlani. Hoci som už vlani vedela, ako na tom budem, až to obdobie skončí, vyrovnaná s tým nie som a márne sa snažim z toho blbého stereotypu dostať. Je to otravné. Vidím most a mám chuť skočiť. Vidím tabletky a mám chuť vzlietnuť. Just fly.
Hoci, keď si to všetko spätne premietnem, je jasné, že som vedela úplne presne, čo bude ďalej.

Nič.

Live your life as you want

25. january 2014 at 0:21 | Dreamer |  Diary
It´ my life, not yours. What I´m do when you are hate me so more? I must be in your head often.

Škola sa úspešne stará o vyšťavovanie. Dnes som si po cvičení spokojne sadla za počítač a od 21:30 hrala postupne všetky hry, ktoré sestra vo svojom má - Machinarium, Minecraft, Mrázika (O.o), opäť Machinarium a dostala som sa k blogu až pred chvíľkou (23:50).
Mierne ma udivuje, ako sa všetci navzájom nenávidia. Nechápem to. Načo toľká nenávisť? Svetom vládne násilie a boje, na školách šikana - ako od učiteľov, tak od žiakov.
Prečo to vlastne všetko píšem?
Všímam si, ako sa ľudia chovajú. Ku sebe samým, ku ostatným okolo seba. Ľudia sú zlí, ľudia sú závistliví a hlúpi. Nie všetci, ale poväčšina. Dievčatá sú na to, aby snívali o tom, ako sa vezmú s ľudmi, s ktorými sa pravdepodobne nikdy v živote nestretnú, chlapci ubližujú slabším, stúpa to, narastá to, ničí to vzájomné vzťahy. Človek radšej nasadí slúchatká a prestane počúvať tie neznesiteľné kraviny, ktoré sa mu niekto snaží hovoriť. People are stupid.
Príliš chudá. Príliš tučná. Príliš škaredá. Príliš pekná. Neskúsená panna. Lacná štetka. Príliš vysoká. Príliš malá. Príliš divná. Príliš svoja?
Nikdy nebudeme pre každého dokonalí. Ja nikdy nebudem inšpiráciou anorektičkám, pretože si zakladám na tom, aby moje svaly rástli, a nie rástli fyzické problémy. Ale anorektička pre mňa nebude inšpiráciou taktiež, rovnako ako tučný človek. Lenže sú ľudia, ktorým sa vychrtlé dievčatá páčia.
Hlavné je ale, ako sa k sebe staviame my, nie ostatní. Potrebujeme sa cítiť svoji, alebo splynieme s davom? Mám mať 45 kíl len preto, lebo toľko má aj nejaká posraná modelka v posranom časopise, ktorý anorexiou zaváňa?
Myslím si, že každý človek by si mal sám vybrať, akou cestou pôjde. Nie je fér, že ak som iná, som zlá. Nie je fér, že ľudia ma odcudzujú ako "to čudné prispaté decko", pretože sa obliekam v štýle grungu (90´s) a počúvam Nirvanu, Mudhoney, Pearl Jam,... Mám ja právo odsúdiť ich kvôli tomu, že počúvajú pop (dievčatá) a techno (chlapci)?
Nemali by sme sa odcudzovať. Svet by bol bez predsudkov krajší. Snažte sa čo najviac neodsuczovať ľudí pre ich vzhľad a vkus. Svet bude krajší.
... And fuck you

PPP test

23. january 2014 at 21:19 | Dreamer


Tento test som si robila a takmer zo všetkého mi vyšlo nad 80%. Teraz som si ho spravila znovu a nestačila sa čudovať. Tá tabuľka bude... porúchaná, alebo čo.

Stránka: idealni.cz

Slovní hodnocení

Myslíte si, že nyní netrpíte poruchou příjmu potravy.
Váš odhad se s výsledkem testu neshoduje.

1. Váš vztah k sobě je nejistý, zřejmě trpíte obavami z toho, jestli vypadáte dobře. Nejistota a sebekritika může vézt k pocitu nespokojenosti se sebou a potřebě to změnit. To může být rizikovým faktorem pro vznik poruchy příjmu potravy. - Môj vzťah k samej sebe je priemerný, nie som narcis, ktorý by sa pred zrkadlom pozeral, ako mu vystupujú lícne kosti. Nemyslím si, že by to mohlo byť nejaké podnietenie.

2. Vaše omezování se v jídle v souvislosti se snahou snížit svou tělesnou hmotnost je velice rizikové pro vznik mentální anorexie. Jde o nebezpečnou poruchu s následkem řady tělesných i psychických požíží. - Ja ale viem, čo mentálna anorexia je a čo predstavuje. Nikto mi to nemusí hovoriť. V jedle sa obmedzujem, čo sa týka vegánstva.

3. Váš postoj k jídlu je rizikový a může vézt k rozvoji bulimie. Omezování stravy, následné přejídání a zvracení je velice nebezpečné a vede k řadě tělesných i duševních potíží. - Nikdy som sa neprejedala.

4. Pravděpodobně netrpíte sklonem se přejídat a vaše chování není rizikem pro rozvoj záchvatovitého přejídání či bulimie. - Ja viem.

5. Často míváte zřejmě depresivní náladu, která se může projevit smutkem, únavou, horším soustředěním, ale také horším hodnocením sebe a svých schopností. Toto může být velkým rizikové pro rozvoj poruchy příjmu potravy. - Mám depresívnu náladu, ale netýka sa to anorexie ani túžbe schudnúť.

6. Vaše potřeba vše zvládat perfektně je velká a nejspíše má i velký vliv na vaše sebevědomí. Kladete si též vysoké cíle, které je obtížné zvládnout. Takový postoj je velmi riskatní pro rozvoj poruchy příjmu potravy. - Mojim vysokým cieľom je dostať sa na dobrú strednú. Myslím, že k ppp by mi to nemalo "pomôcť"

7. Vaše obecné znalosti o tématu poruch příjmu potravy jsou dokonalé. - Aby nie.

Profil rizik
1. negativní vztah k sobě, k jídlu ||||||||||||||||||||| 60% (O.o)
2. mentální anorexie |||||||||||||||||||||||| 71% (O.O)
3. bulimie |||||||||||||||||| 50% (O.O O-o)
4. záchvatovité přejídání |||||| 14%
5. deprese |||||||||||||||||||||||| 72% (nene!)
6. perfekcionismus |||||||||||||||||||||||||||||| 91% (je tam)
7. nedostatek informací | 0% (:3)

Workout diary 16.1.- 22.1.

22. january 2014 at 21:34 | Dreamer |  Workout diary
Tento týždeň sa musím pochváliť (tľapkanie po rameni), napriek zlým obdobiam a vypätiu kvôli škole som sa donútila cvičiť a to poriadne. Na kolenách mám modriny ako neotesánok, ale nevadí mi to. Hlavné je na sebe makať. A ak sa to nepodarí dnes, nezahodím všetky sny do koša. HOHOHOU, smelo do toho. Inak, začala som 100 dňovú burpees výzvu, hlavne po tom, čo som zbadala, ako to vie pekne pomôcťku tvarovaniu.

What doesn´t kill you, makes you stronger

21. january 2014 at 22:41 | Dreamer |  Diary
Dnes som veľa premýšľala.
Stala sa jedna vec. Vec, o ktorej sa mi už nechce uvažovať. Dnes som mala mať rest chew day. Raňajky klasicky: celozrnná žemĺa so slnečnicovými zrniečkami a pol banánu s posypaným kakaom na to. Potom som na obed zjedla min. 300g vareného hrášku s kukuricou - to by nebolo zlé, ale ja som potom dojedla červenú kapustu aj po bratovi so sestrou, plus som si ešte asi trikrát nabrala. A prišli výčitky, ktoré som už dlho nemala. Bola som si istá, že anu mám za sebou, ale ako sa hovorí, jazva tam ostala. Odrazu som bola v lekárni a v ruke žmolila 3 eurá na preháňadlo.
Nezjedla som to. Nestojím o to, aby mi tie mesiace driny zničili preháňadlá. Kvôli tomu som predsa, kurva, nebola vegánkou a necvičila dve hodiny denne. Pre toto nie. Na večeru som si zase dala asi 100g vegánskeho domáceho chleba so 4 cherry paradajkami a potom pomaranč. Tie tabletky som nezjedla. Nezjedla, nezjedla.
Dala som ich mame s tým, že v takýchto sračkách sa už proste neocitnem. Pochopila. Nie je to nič vážne. Inak som im konečne povedala, že som/chcem byť vegánka.
Súhlasili.
Dnes som cvičila len Jillian - no more trouble zones. Čiže cvičenie zabralo nejakých 50min, ale som so sebou spokojná.
Hocikedy sa moje myšlienky uberajú smerom k pro-ana, vynadám si. Nezkazím to kvôli zajebanej diéte!!!
Pro-vegan, pro-fit, NOT pro-ana and pro-mia



A nie, nebudem sa ospravedlňovať, že na SVOJ blog píšem, čo cítim. Od toho to je.

Málo času = menej blogovania (ale len dočasne)

20. january 2014 at 23:18 | Dreamer |  Diary
Na začiatok by som sa chcela podeliť s nádherným, inšpiratívnym, motivačným videom, ktoré ma nakoplo tak, že namiesto plánováneho rest day som od 20:00 do 22:00 usilovne cvičila a nevzdala to. Pretože je pre mňa neuveriteľná motivácia pohľad na ľudí, na ktorých proste vidno, že za sebou majú kopu driny a tvar svojho tela nemajú zadarmo.
Toto je vec prvá. Vec ďalšia je, že poslednou dobou mám celkom dosť nabitý program... Ták napríklad: ráno vstať, stihnuť zubára/ísť do školy, ísť domov a učiť sa do tej nešťastnej školy, potom utekám na klavír a učím sa My heart will go on, doplachtím sa domov o 16:40 a hladne čakám kým sa mi dovarí hrášok s kukuricou, rýchlo to do seba hodím, otec ma vyženie do pivnice pozrieť sa na fitko, ktoré spravil domovník, potom ísť domov a cvičiť dve hodiny. Medzitým stíhať jedlo, dýchanie, blog, venčiť psa, starať sa o dvoch súrodencov a tehotnú mamu a upratovanie (pretože ak ja nemám čistý stôl, nemám ani dobrú náladu).
Čiže teraz, v tejto dobe asi nebudú články až tak obsiahle, ale snažím sa prispieť každý deň, aby ste z toho mali aspoň niečo.

Motherfucker I only wanna motivation

19. january 2014 at 22:42 | Dreamer |  Diary
Začala som 100 dňovú burpees výzvu - včera.
Ten pocit, keď po pol roku driny uvidíte prvé náznaky sixpack... k nezaplateniu. Nemôžem teraz poľaviť, nejde to, teraz, keď začínam vidieť, že o pár mesiacov sa na mojom tele bude dať študovať anatómia svalov na ľudskom tele. Cvičím tak dve hodiny denne a o nič neprichádzam (snáď o hodiny nudi pri počítači). Dve hodiny sú 8% z celého dňa, čiže nič hrozné. Inak, vegánstvo platí. Zeleninka, ovocie, oriešky, obilniny, pekne poskromne trikrát do dňa. Cvičím cca. od 19:00 do 21:00, ale niekedy začnem o 20:00 a to končím až o desiatej. Žiadna škoda.
Ale viete, čo dokáže na cvičenie nabudiť najviac?
Kopa motivácie.

No pain, no gain (keď strácate sily)

18. january 2014 at 23:55 | Dreamer
Sorry.
Strong is the new skinny: heslo, ktoré mám v hlave a snažím sa ním neustále riadiť. Dnes som si o 17:20 dala zeleninový šalát, išla von, v ušiach slúchatka (prekvapivo O.o). Premýšľala som. O sebe. O mojom životnom štýle.
Vlastne sily nestrácam. Nene. Ide práve o to, že čím viac sa snažím, tým sú výsledky menej vidieť. Necvičím dva dni, pretože nestíham (škola, ktorá ma ničí a vysmieva sa mojim cieľom do tváre). A nič. Vidím, ako sa váha nemení (dokonca klesne), necítim sa horšie (teoreticky), meter okolo pásu ukáže namiesto klasických 67-68 odrazu 66cm. A potom, keď znovu odcvičím hodinku a pol, váha ráno odrazu naváži o pol kila viac, ako včera.

Nie, mne to neprekáža. Ja mám úplne v riti prdelke, koľko vážim, podstatné sú na mne moje vonkajšie zmeny. Preto hovorím, že je zlé cvičiť každý deň, oveľa lepšie je pre telo, ak cvičíte 5, max. 6x do týždňa, ale tréningu sa venujete poriadne a nič nenecháte na náhodu.

Cítite sa oveľa lepšie, ako keď cvičíte každý deň pol hodinu nejaké cardio. Myslíte, že vám to pri chudnutí pomôže? Nepomôže, len sa budete cítiť unavenejší a vaše telo si začne: varianta prvá: telo si začne brať energiu zo svalov, pretože nie je na hodiny behu zvyknuté. Varianta druhá: telo dostane glykemický šok a buď budete po každom tréningu vybuchovať a po každom štekať, alebo dostane chuť na mlsné.

Toto ale nie je hlavná téma. Pre skúsenejších je úplne jasné, že cvičiť každý deň je kravina. Prejdime teda k hlavnému.

Čo, ak mi dochádzajú sily? Cítim, že už nemôžem ďalej, hoci by som tak chcela. V hlave mi už nesídli zdravé jedlo, prestávam cvičiť, poľavujem. Čo vtedy?

Ak cítite, že prestávate motivovať sám seba, treba si nájsť niečo, čo vás motivovať bude.

Nové ciele:

Nikto vám neprikazuje, že musíte cvičiť, okrem vás samých. Čiže ak cvičiť nechcete a neviete sa k tomu prinútiť, treba sa k tomu motivovať. Pre dôsledných ľudí je tu možnosť spísania nových cieľov. Spravenie novej výzvy, počas týždňa zacvičiť 20 nových workoutov, vydržať 7minút vo wallsite. Čokoľvek, výber je len na vás.

Šaty:


Veľa ľudí by sa čudovalo, ako veľmi dokáže vašej mysli pomôcť myšlienka, že sa "do tých čiernych šiat vtrepete", alebo, že "ak do tých šiat schudnem, oblečiem si ich na promócie". A to vás poháňa dopredu a núti neprestávať. Mojim terajším cieľom je vypracovať si pás a nohy do šiat, ktoré si idem zajtra kúpiť. Ale ja nebudem hovoriť: možno sa do nich dostanem. Ja do nich proste budem mať postavu, a bez výnimiek.

Odpísať prokrastináciu:

Áno, bystrejší jedinci, je to hlavička môjho blogu.
Cvičiť budem zajtra. Dnes si to odmakám!
Dnes posledný deň. Koniec sladkostiam, odložím ich a idem cvičiť.
Od zajtra diéta a cvičenie! Idem cvičiť.
Zajtra... Dnes!
Myslím, že nie je čo dodať.

Stop výhovorkám:

Nie, zlato, tie drepy sa samé nespravia, a je jedno, či je príliš zima, príliš skoro, príliš neskoro, príliš málo času, príliš veľa učenia, málo energie, veľa starostí, depresia.

Ak chcete výsledky, nemôžete hľadať výhovorky. Toto sa musí stať vašim pravidlom a výsledky sa dostavia veľmi, veľmi rýchlo.

Hudba:

Motivačná hudba je minimálne pre mňa veľmi dôležitá. Čo ma viac navodí na beh ako "Higway to hell"? Keď mi namiesto Jillianinho hlasu tvorí pozadie taká Nirvana, cvičí sa mi min. o 50% lepšie a myslím, že nie som jediná. Pretože pravidlo pre depresákov "Vypnúť svet, zapnúť hudbu" doporučujem aj v tomto prípade. P.O.D. Alive je pre mňa dokonalosť, ako zo seba vydať všetko a pri preťahovaní si neviem predstaviť naťahovanie šliach na šnúru bez Mirah - Special Death.
Toť vše :-)

Workout diary - 8.1. - 15.1.

17. january 2014 at 21:24 | Dreamer |  Workout diary
Vďakabohu, že zaokrúhľovanie je len dvakrát do roku, taká frekvencia hanby sa tak dá aspoň troška prežiť.

Anorektička a "anorektička" (menšie zhrnutie)

16. january 2014 at 22:05 | Dreamer
Toto je profit, nie prothin!!!
Za inšpiráciu k dnešnému článku vďačím Lucii
Keď si to tak vezmem... Ja som nikdy nebola anorektička. Anorektička natvrdo. Iste, no tak som nejedla, no tak som hladovala, zvracala, brala preháňadlá. Ale bola som stále len "anorektička", alias pro-ana.
Čo týmto myslím?
Poďme si to teda stručne prezrieť fakty.
Podobne, ako Lucka sa stotožňujem s tým, že existuje pravá anorektička a potom existuje dievča, ktoré sa označuje za pro-anu.

Anorektička

Dievča, ktoré si svoju chorobu neuvedomuje. Začne pomaly uberať na dávkach, polovicu, štvrtinku. Obmedzí tučné jedlá a začne zapájať cardio. Ak má čo schudnúť (pretože sú dievčatá anorektičky, ktoré začnú na 50 kilách), samozrejme váha ide dolu. A tak pritvrdí. Prestane jesť po večeri, začne cvičiť každý druhý deň, veľa sa hýbe, je zdravo. A takto to ide ďalej. Je ale jedna zásadová vec oproti healthy lifestyle. Ona si neuvedomí, že schudla. Stále sa vidí ako 300 kilová obluda s pretekajúcimi tukovými stehnami, obrovským bruchom a sadlom na ramenách. Nikdy počas priebehu anorexie sa nebude vidieť inak, a je totálne jedno, či má kíl 30, alebo 200. Začne sa to hrotiť. Prestane jesť takmer úplne. Po čase začne cítiť veľa vyčerpania, začnú jej padať vlasy, mastiť sa koža, odhaľovať zubné krčky, zuby jej zožltnú, začne cítiť slabé kŕče v bruchu, ale to jej nezabráni v tom, aby pokračovala. A tak sa z celozrnnej bagety so zeleninou, maslom a šunkou stane celozrnná kaizerka so zeleninou. O pár dní neskôr už to bude len pol kaizerky, štvrť. A odrazu si uvedomí, že neje vôbec. Nie je to násilým, nesnaží sa jedlo si odriekať, nemá chuť na čokoládu, lebo vidí, ako váha ide dolu a to ju napĺňa šťastím. Je tu záchvatové prejedanie, občas, máličko (alebo často, je to v podstate jedno), ktoré vyrieši jednoducho - hladovkou a cardiom. Neuvedomuje si, že je chorá, a ak ju niekto nestopne, neuvedomí si to, kým neskončí v nemocnici - a možno ani potom nie.

"Anorektička"

Skrátene. Pro-ana. Dievča, ktoré si dobre uvedomuje, ako je na tom, vidí na sebe zmeny, vidí, že pri klesaní váhy jej začínajú trčať kosti, vidí aj chvály okolia. Vidí, že jej padajú vlasy, ukazuje sa chrbtica, odhaľujú sa zuby, o všetkom vie. Ona chce, aby mala anorexiu. Ide zvracať, pretože vidí, že to jej affkám pomôže po "prežeroch" (keď cez sviatky "spráska príšerne veľké množstvo bobajkov a bojí sa, že priberie 0,3kg), ide a kúpi si preháňadlá, lebo to videla na internete. Miluje živenie sa na kostnatých obrázkov, tkz. "prothin", zbožńuje tie krásne dievčatá a má pocit, že schudnúť môže jedine hladovkou a nejedením. Ich najväčším trápením je "Hrůůůůůůůza.Nedodržela jsem počet kalorií.Jsem srab!!!" a najradšej by samé skončili na psychiatrii, aby počuli od okolia? "ona a anorektička? ako sa k niečomu takému dostala?". Z môjho pohľadu je toto situácia jedine dievčat v mojom veku. Sú to typy, ktoré potrebujú rozkrikovať, že sú anorektičky a je to hladenie pre ich ego pritvdzovať im v tom. Takéto dievčatá sú zväčša len pubertálne akty. Ale to vôbec neznamená, že ich treba brať na ľahkú váhu a myslieť si, že z diétovania vyrastú, pretože aj Valentina dopadla zle a z "anorektičky" sa vďaka neliečeniu problému časom pokojne môže stať anorektička.


Medzi týmito dvomi typmi je rozdiel, takže to treba chápať. To ale neznamená, že jedno z toho nie je zlé. Kravina. Zlé sú obe.
Dodatok pre affs: takže, je zo mňa vegán. Uvidíme, ako dlho mi to vydrží :)).

School hate you soo much :*

14. january 2014 at 22:04 | Dreamer |  Diary
Bože, asi si to vytetujem na ruku, aby som nezabúdala na to, prečo cvičím.
Opäť nemám chuť na nejaké filozofické články, keď mám dnes rest day a celý deň som sa nepsprávala príliš príslušne k môjmu životnému štýlu. Na raňajky ovsenú kašu s tvarohom a makom, na obed uvarený mak s nízkotučným mliekom, počas celého doobedia zobkanie z maku, ktorý mama mala do koláča, a večer som to "dorazila" 3/4 kornbagety s 0,1% tvarohom, plátkami šalátovej uhorky, 3 cherry paradajkami a polkou jablka.
Musím nabehnúť na riadnejší režim, ale počas krúžkovania sa to proste nedá. Mám stres, nemám žiadnu chuť cvičiť plus som totálne vyšťavená zo školy a učím sa v priemere 3 hodiny (po škole). Celý čas myslím na to, ako po učení pôjdem cvičiť, že mi predsa vôbec netreba rest days, cez to som dnes necvičila, pretože po tomto celom som proste nemohla.
Ale nebudem to všetko zahadzovať len kvôli zlým dňom. Napriek zlým obdobiam toto celé samozrejme nekončí a zajtra sa zase chystám obuť tenisky a doraziť sa xhit. Ja len dúfam, že celé toto šialenstvo čoskoro skončí.
Inak celkom rada by som tento rok šla na Metallicu do Prahy. Ale samozrejme, že je to potom o inom, po finančnej stránke. Minúť 300€ za jeden koncert je šialenstvo.
Ale je to môj sen a ten musím splniť.

Bad days

13. january 2014 at 23:08 | Dreamer |  Diary
Po dlhšom čase som sa postavila na váhu a ostala mierne prekvapená. Viem síce, že v poslednom čase jem fakt máličko (keďže počas stresu si to kompenzujem nejedením takmer stále) a hlavne cvičím nie veľa/nie málo, tak akurát, cez to ma ranná váha prekvapila. Vážila som 58,9, čo je váha, z ktorou som sa oficiálne odrazila z anorexie. Nepripadám si, že moja postava je rovnaká a rozhodne mi je lepšie, ako fyzicky, tak psychicky. Pripadám si, že pre ostatných je normálna váha na môj vek a výšku tak 55-60kg, ale toto je čisto orientačné číslo a odmietam to riešiť.
Dnes som sa málinko bála, aby sa zase niečo neobjavilo. Myslím to s anorexiou a tak. Práve v takýchto chvíľach si poviem, že proste nie. Proste do nej opäť nespadnem, zjem toľko, koľko zvládnem, a na záchod nepôjdem min. ďalšiu hodinu, aby ma neovládlo nutkanie vyzvracať to. Nemôžem do toho zase spadnúť!!! Hej, asi som jediné dievča na škole, ktorému vadí, keď schudne.
Inak celkom vážne som začala uvažovať nad takým vegánstvomnevegánstvom. Čiže niečo ako takmervegánstvo by spočívalo v čo najviac prijatom množstve zeleniny a obilnín, ale výrazné obmedzenie mlečných výrobkov (plnotučné a polotučné, ako mlieka, tak tučné/tavené syry, akékoľvek jogurty, vajíčka,...) a väčšie začlenenie tých, ktoré majú živé kultúry a dokážu pomôcť telu (0,5% mlieko, 0,1% tvaroh, cotagge cheese,...). Momentálne mi ide hlavne o nezatrieďovanie akýchkoľvek chemicky spracovaných potravín. Hovorte si čo chcete, ja už teraz vec, ktorá má v sebe éčko nejaké, aspartám, konzervačné látky, farbivá, umelé sladidlá alebo zlé zahusťovadlá (a tak by som mohla menovať donekonečna) nezjem.
Dnes som možno cvičila, ale cvičila akože "cvičila". Nevedela som sa sústrediť, urobila som pár cvikov na nohy, na brucho a išla si zabehať, čo mi celkovo zabralo asi 40 minút a teoreticky by sa to dalo brať ako rest day, ale... nevládala som a nebudem sa nútiť. Od 14:00 do 19:30 som a učila do školy a robila projekt na mizernú ruštinu, ktorá mi aj tak splývala do obrázkov a kvôli učiteľke budem mať tak či tak priemer čisté jednotky skazený sólovou štvorkou - a to som v živote nemala v škole horšiu známku ako 3...
Načo to vlastne hovorím? Potrebujem sa vypísať. Niekedy proste človeku bodne, vypísať sa z problémov, na pár minút nebyť superveselá a superšťastná, zabudnúť, vypnúť. Pustiť si AC/DC do uší a zabehať si po pár nočných uliciach. Vypnúť svet. Dať si namiesto večerného ťažkého jedla brokolicu s cherry paradajkami, 0.1% tvarohom a nízkotučnym syrom. Prestať myslieť. Nemyslieť.
V takýchto prípadoch zvyčajne cvičím ešte viac, aby som sa vybúrila, ale teraz, po 10 hodinách učenia, som proste nemohla. A to ma po škole čaká ďalšia príprava na polročnú zo slovenského plus ďalšie hodiny útrpnej prípravy na každý jeden predmet. Učenie mi nikdy nerobilo problém a vždy som sa aj pri čistom priemere 1 učila max. pol hodiny denne, ale polročné vysvedčenie pred príjmačkami na strednú ma vyšťavuje.
Najradšej by som si ľahla, spala, spala, spala a spala. A už sa do konca januára neprebrala. Nie je to prirodzené. Nemala by som byť takáto, nesmiem byť takáto. Musím vstať a myslieť na to, že zajtra bude lepšie. Byť optimistická. Už dávno kašlem a hejty. Proste si nasadiť slúchatká a...
Prajem dobrú noc.

Vzory, ideály a idoly

12. january 2014 at 21:41 | Dreamer |  Diary
Krásny nedeľný večer!

Dúfam, že ste si víkend užili tak skvelo ako ia (bystrejší jedinci tu videli včerajšii článok= vrchol nudy) a užívate si dnešné voľno (už dlho nebude)! Keďže uplne nemám veľa vecí, čo by som vám mohla momentálne ponúknuť (pretože vedecké reči si nechávam na týždeň a tumbáč ste tu mali včera -> všetko musí byť jednoducho mimo!), Určite vás VŠETKY véľmi zaujíma, ako vlastne vyzerá taký môj vzor. Síce každému tvrdím, že nemám žiadny vysnívaný ideál, ako by som chcela vyzerať, ale poslednou dobou zisťujem ... že to tak úplne nie je pravda.
No a toto... áno, toto zase nie som ja.
Mette Lyngholm
Táto škandinávska kočka súťaží práve v kategóriách bikiny fitness. Narazila som na ňu náhodou na Instagramu a bola to jednoducho láska na prvý pohľad! Pardoooooooon páni, ale nebojte, u vás to tiež viem. Páči sa mi, že hoci je poriadne namakaná, stále v nej tá ženskosť je a dokazuje to aj milión jej fotiek na Instagramu - V tvári vyzerá tak krehko! (NOOOOO a nebudem kecať. Jeden z dôvodov je ten, že je je vysmiata od hlavy až ku krku. A tak to má byť!)Tie nohy!
Lua P.
Hoci toto nie je úplný ideál, ohľadom grungeu je to dokonalý príklad. Žeriem jej vlasy a fotky. Je nádherná, svojská a má nádherný štýl (a topánky tiež, heh)
Pozrite na tie vlasy!!!
Dakota Fanning
Hoci sa mi jej postava nepáči, je to úžasná herečka a beriem ju ako taký herecký vzor. Má nádherné vystupovanie, je pôsobivá a človeku z nej doslova lezie mráz po chrbte.
Čo k tomu...
Zuzkalight
Krásne vyrysovaný sixpack, vidieť stehenné svaly a ňamihami zaguľatený, pevný zadoček. A nesmiem zabudnúť ani na ruky, ramená a nech sú krásne vidieť tricáky! Pre niektorých už je to možno veľa, ale ja mať jej postavu zahodím oblečenie a chodím celý rok len tak, na naháča, len nech to peknekrásne všetci vidia! A ak sa to niektorým chlapom nepáči ... tak si holt nájdem nejakého, ktorého to priťahovať bude (a nebojím sa, že by o takých bola núdza).
Jillian Michaels
Nenápadné dievča z mesta, ktoré sa dokázalo vypracovať na nádhernú, príťažlivú ženskú, ktorá neuveriteľne pomáha svojim klientom.

Tumblr thank you bro

12. january 2014 at 2:58 | Dreamer |  Diary
Chcela som napísať článok o rozdelení bazálneho metabolizmu ku B:S:T, lenže som sa práve cvičením a neskorou hodinou tak zničila, že môj mozog je na nejaké vysokointeligentné reči schopný asi tak rovnako, ako hračkársky sporák na ovsenú kašu. A tiež tu za poslednú dobu tých poučiek a faktov bolo až až.
Vianoce, kde ste?
Takže psychický výlev trocha odľahčanejšieho razu., alias special edition pre tumblrákov :)
Ako sa cítim v tejto chvíli:
Čo urobím ráno po otvorení matiky:
Keď zistím, že doma nemáme odtučnený tvaroh:
Čo by som najradšej robila so zľavami v bio regáloch a v exi/inter:
Keď má niekto tendenciu kritizovať ma, lebo mám svaly (-_-):
Keď mi rodičia nekúpia práve tú vec, ktorú najviac potrebujem (viď brokolicu, tvaroh):
Aké tempo nahodím v pondelok ráno:
Ten pocit, keď si uvedomím, koľko toho jem:
Keď niekto nazve moje jedlo "odpadom", príp. predžutou stravou (ovsená kaša):
Keď vykúpim všetok tvaroh v lídli:
A neskôrší účet:
Keď po mne niekto niečo chce počas cvičenia:
Keď niekto hovorí o "zdravej" strave:
Keď niekto povie, že "nevie, čo je to Nirvana, ale počul, že kopíruje po bobrovi":
Keď mi spolužiačka povie, že tento rok bude cvičiť (viď 5minútové šprinty do obchodu):
Tiež vám to niečo pripomína? :))

Workout diary 1.1 - 7.1

10. january 2014 at 19:52 | Dreamer |  Workout diary
Keď už začal ten nový rok a ja tak mám konečne šancu niečo pridávať úplne od začiatku, začnem prikladať workout diary. Posledné dni boli rušné, takže tam toho nie je veľa, ale viem, čo mám robiť, baví ma to a hlavne nemám pocit, že ak pridám, priberiem (čo mi počas anorexie hrozilo -_-). A hej, tie "intenzívne cardiá" veľmi vábne nevyzerajú (len jeden riadok), ale makala som viac, ako pri internetových workoutoch, oveľa viac. Workout a hromada motivácie v celom článku :)).

Porovnanie jedálničku a mier

9. january 2014 at 14:47 | Dreamer |  Diary
Pekný deň.
Dúfam, že si prvý týždeň školy užívate tak, ako ja, a teraz ste zababušení pod perinou. Ja osobne učenie neriešim, a nevadí mi sa učiť niečo nové. Aspoň mi to potom istí vyvedčenie.
A teraz k tématu článku. Je to asi pol roka, čo som začala chudnúť, štvrťroka v hlbokej anorexii a teraz posledný mesiac a pol (tak málo?!!!), či sa snažím cvičiť a poriadne sa hýbať. plus správne jesť. A napadlo ma napísať článok o tom, ako sa moje telo počas toho pol roka menilo, vrátane jedálničkov.
Dnes mám rest day fňuk, čiže nijaké cvičenie.

Miery a váha

A ako sa menili moje miery a váha za toho pol roku?
Váha - z pôvodnej váhy 63 som schudla na 60 (to som mala 165cm), potom zase nabrala na 70 a potom to šlo dolu a dolu (dnes mám 168cm).
70 - 68,7 - 65 - 64,3 - 62,5 - 61,4 - 60,5 - 58,7 - 58,1 - 57,6 - 56,8 - 57,4 - 58,5 - 57,4 - 59 - 59,4
(pozn. 56,8 - koniec anorexie/59,4 - dnešná váha, s ktorou som spokojná)
= najvyššie BMI 24,8/ najnižšie 19,84/ terajšie 20,9

Miery - z pôvodných 95-85-96 som počas anorexie klesla na 86-69-90 a momentálne sa to drží na 90-68-91

Jedálniček

Príklady jedálničkov:
1) Pred tým pol rokom, predtým, než som začala blbnúť s jedlom a brať tabletky, keď som sa "vypapkala" na zhruba 70 kíl. Pravidelne som nejedla ani náhodou, neraňajkovala, na desiatu chrúmala sladké, na obed do seba práskala mastné a vyprážané jedlá, večeru som nejedla, potom prichádzali nočné oslavy. Nešportovala som ani náhodou, okrem klikania myšky na počítači. Postavu som mala takú normálnu až ľahkú nadváhu. Môžete vidieť, že som nejedla žiadne dobré veci, zato kopec sladených vôd a jedál plných éčiek.

8:00 - Maxi King, Activia, zapité sladkým čajom
10:00 - balíček cukríkov, kofola 0,5 litra
12:30 - vyprážaný syr s hranolkami a kečupom
- ujedávanie sladkostí, slaností -
16:00 - balíček čipsov pri počítači
18:30 - vianočka s maslom
20:00 - 2 párky v bielom rohlíku s kečupom, pohár Fanty
21:00-23:00 - ujedanie slaností a sladkostí pri telke, ďalšie litre džúsov a ochutených sód
23:30 - spánok (chvalabohu)
2) Prvé pokusy o zhadzovanie tukov. Začala som jesť nepravidelnejšie, menej, v malých dávkach veci plné prázdnych kalórií a éčiek. Tiež som chodila 3x týždenne na TAEBO aerobic, ale to bolo tak všetko.
10:45 - tmavý chlieb s 80% šunkou a maslom
12:30 - hromada červeného mäsa s ryžou
14:30 - kúsok pizze
18:00 - pistácie, chlieb s maslom, syrami, šunkou
20:00 - ujedanie slaností pri počítači/telke

3) No a tu začali moje problémy s jedením, čo sa týka anorexie. Začala som sa viac starať o moju postavu, narazila na pro-ana stránky, sama si pár založila. Schudla som rýchlo na 65 kíl a začala byť unavená. Potom to na chvíľu stoplo, kým som si nezaložila bývalý blog. Myslím, že toto je Jún 2013.
(10:30): jahodový nanuk: 110g,
(13:20): asi hrsť bryndzových halušiek, dve capucinno cukríky

4) Všetko šlo do hája. Ráno beh, drepovanie a brušáky (od 5:30 do 7:00), poobede čo najviac pohybu, večer TAEBO, dvojhodinové Cardiá, únavné hodiny, kedy som myslela na kalórie. Začala som brať preháňadlá, zvraciať, vypadávali mi vlasy, kazili sa zuby. Schudla som na 60 kíl, na chvíľu sa stopla a potom znovu pokračovala. Takýmto spôsobom som sa dostala až na mizerných 56 kíl. Toto je začiatok Novembra, posledné zvyšky, pár dní predtým, než som si povedala stop.

(12:30): bielko na tvrdo (17kcal), 10 tabletiek preháňadiel
6) Začala som "zdravo jesť" a prehnane cvičiť, fakt veľmi. K tomu som sa prejedala lebo som si myslela, že s cvičením si to môžem dovoliť. Bola som unavená, ospalá, svaly ubúdali, brucho sa zväčšilo z 66 na 70cm. Cvičenie bolo asi v tomto zmysle
beh 30minút
(30 days change brucho, stehná, zadok deň 7 (250x1)
Jillian 30 day shred level 1 day 7th
Butt Workout in 30 days 4 Dance fit
8 minute ABS
8 minute burns
Jillian - no more trouble zones 1
Jillian - no more trouble zones 2
Jilian - no more trouble zones 3
Jillian - no more trouble zones 4
posilovanie nôh
Jedálniček:
(8:00) - 2 vajíčka na tvrdo
(11:00) - Bebe dobré ráno
(13:00) - cestoviny s 1/2 banánom a bielym jogurtom
(15:00) - pečený mixit, 400g (diétna šunka, varené zemiaky, vajíčka na tvrdo)
(18:30) - ražná bageta s tvarohom, 1/2 banána a dochutené vrstvou kakaa

8) Teraz, keď som ubrala na cvičení a jem 3-4x denne, podľa Jillian :))
(8:00)- ovsená kaša zo 40g celozr.vločiek s 2 lyžičkami tvarohu, 1/2 banánu, cornflakes a makom
(12:00) - 1 šálka jazmínovej ryže s chilli korením, hráškom a paradajkou
(16:00) - 50g tuniaka s jednou paradajkou
(18:00) - paprika nakríajaná na plátky s cottage cheesom a brokolicou

Fuú, to bol vyčerpávajúci článok :D. Skrátka som spoznala skoro všetky extrémy - od ničnerobenia po závislosť na pohybe a cvičení, od hladovania po prežieranie. Ale teraz som konečne našla tú zlatú strednú cestu.

Tiež ste už niekedy spadli do nejakého extrému?